"A to je ten večný život, aby znali teba, toho jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista." (Jn.17:3).
Po narodení V Písme svätom čítame: "Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem. Zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. Odpovedali mu: v judskom Betleheme, lebo tak píše prorok: A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vyvodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský. Nato Herodes sa ich povypytoval na čas, kedy sa zjavila hviezda. A keď ich posielal do Betlehema, povedal: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku; a keď Ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu. Oni vy počuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko. Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali k Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny" (Mt.2:1-12). A tiež toto: "Keď Herodes videl, že ho mudrci oklamali, strašne sa rozhneval a dal povraždiť všetky deti v Betleheme a na celom jeho okolí, počnúc od dvojročných nadol, podľa času, na ktorý sa dôkladne povypytoval mudrcov. Vtedy splnilo sa slovo proroka Jeremiáša: Hlas bolo počuť v Ráme, mnoho plaču a náreku: Ráchel oplakávala svoje deti a nechcela sa dať potešiť, pretože ich niet" (Mt.2:16-18).
Správa, alebo zvesť, ktorá nás presne informuje o tom, čo sa stalo po narodení nášho PJK. Pri narodení sa poctivým pozorovateľom prírodných zákonov ukázal nezvyčajný jav. Zvláštna hviezda. V krajine, kde vládli pohanské kulty a náboženstvá. Ľuďom s takými názormi a poznaním, dal Boh zvláštne znamenie, ktoré ich viedlo správnou cestou. To je jeden fakt, tu opísanej udalosti. Znamenie, ktoré ich myslenie a presvedčenie viedlo ku skutkom. Ich vedomosti však boli také, že poznali nielen hviezdy, ale a zemepis. Vedeli o izraelskej krajine a o určitej vláde a viere v jediného Boha Stvoriteľa a s nim spojeným duchovným svetom. Ich poslušnosť voči pokynom, ktoré dostali vo sne tomu nasvedčujú. Sen ako pokyn z iného - duchovného sveta im bol záväzným pokynom a aj sa podľa neho presne riadili a konali.
Správa, alebo vyššie uvedená zvesť nám dáva aj iný pohľad. Pohľad do Izraela a do Božieho ľudu, ktorý mal byť Boží celým srdcom, teda myslením aj konaním. Toto bol Boží zámer a jasne vyplýva z toho keď: "sa Boh opäť zjavil Jákobovi, keď prichádzal z Paddán-Aramu, a požehnal ho. I riekol mu Boh: Tvoje meno je Jákob, nebudeš sa už volať Jákobom, ale Izrael /Boh, bojuje/ bude meno tvoje. Vtedy ho nazval Izraelom. Potom mu riekol Boh: Ja som Boh všemohúci; rozploď sa a rozmnož, nech povstane z teba národ, ba zbor národov, i králi nech vzídu z tvojich bedier" (1.Mj.35:9-11).
Tu a takto začala história izraelského národa a tu odtiaľ dostali svoje jasné určenie, či úlohu. Tá v podstate znela, priniesť zvesť o jedinom Pánovi Stvoriteľovi a Spravovateľovi všetkého stvorenia či viditeľného, alebo duchovného, v tomto materiálnom vesmíre. Niesli meno, ktoré vyjadrovalo ich poslanie - stáť, či bojovať za Toho, ktorý sa im predstavil ako "Ja som, ktorý som." Poznamenajme, že túto úlohu plný meno, či pomenovanie "Izrael," do dnes, či si to niekto uvedomuje, ale nie. Je to presne tak ako aj s menom "Kresťan." Komu sa toto meno pripisuje, kto sa nim predstavuje, jednoducho ho nesie a tým či chce, alebo nechce hlása existenciu Pána Ježiša Krista. To iste poslanie však plní aj počítanie dní, či sledovanie dátumu od narodenia PJK. /Aj keď viem, že tu ide o nejaký ten omyl, či posun/.
Vráťme sa však k udalostiam, ktoré nám sprostredkuje Božie slovo. Národ a potomkovia Jákobovi, správne Izraeliti mali všetky predpoklady, aby vedeli to čo sa i nich, iba pár kilometrov od nich udialo, správne pomenovali, v pravde prijali a podľa toho mysleli a konali. Boli aj, aspoň niektorí z nich k tomu aj vyučení a dostalo sa im tej najlepšej výchovy - základy pre myslenie a konanie. Čo sa vlastne s nim stalo?
"História" I keď SZ nemožno pokladať za dejepisnú knihu, ale rozhodne nám veľmi mnoho hovorí o histórii izraelského národa. Jasne a reálne hovorí najmä o tom, ako sa vyvíjal vzťah medzi týmto národom a Pánom Bohom, čo sa týka postojov, viery, či dôvery a najmä plnenia Božích prikázaní, cieľov a zámerov. Toto sa nemáme možnosť dozvedieť o "mudrcov," ktorí hľadali pravého kráľa Izraela. Porovnať sa dá rozhodne to podstatné - znalosti o Bohu a Jeho vôle. Toto rozhodne nevedeli a ani nemali možnosť sa toto všetko dozvedieť, aspoň nie takým prístupným a opakovaným spôsobom ako Izrael.
Izrael dostal z lásky a z Otcovskej starostlivosti "Desať Božích prikázaní." Dostal ich opakovane zo zámerom: "Keď Hospodin počul hlas vašich slov, keď ste hovorili so mnou, riekol mi: Počul som slová tohto ľudu, ktoré ti hovorili. Dobré je všetko, čo hovorili. ‹Kiežby bolo ich srdce vždy také, že by sa ma báli a zachovávali všetky moje príkazy po všetky dni, aby sa dobre vodilo im aj ich deťom naveky!›" Herodes sa zjavne uberal cestou svojvôle, sebectva a užívania si života. Čo však duchovní vodcovia, ľudia, ktorí stáli na čele v duchovného života a poznania? Tí, ktorí vedeli o duchovnom zlyhaní svojho národa, ktorí poznali to, že Hospodin opakovane napomínal Izrael a dával mu prorocké videnie, otváral mu budúcnosť až po večnosť. PJK presne, pravdivo a výstižne vyhodnotil ich činnosť a postoje: "Vtedy hovoril Ježiš zástupom a svojim učeníkom: Na stolicu Mojžišovu posadili sa zákonníci a farizeji. Čokoľvek by vám hovorili, konajte a zachovávajte, ale podľa ich skutkov nerobte, lebo hovoria a nekonajú, zväzujú ťažké bremená a nakladajú ľuďom na plecia, ale sami nechcú ich pohnúť ani prstom. A všetky svoje skutky konajú, aby ich ľudia videli" (Mt.23:1-5). Nielenže kládli dôraz na zákon, ale ani samy sa nesnažili naplniť ho. Prorokov a prorocké výpovede si ani len nevšimli, alebo im neverili, prípadne znehodnocovali. Takýchto príkladov nám Písmo sväté vydáva aj viac. Toto je iba jeden ilustrujúci príklad toho, že:
1/. Od tých čo by sme to najmenej čakali si s vážnosťou a zodpovednosťou všímajú znamenia a úkazy, ktorá dáva Boh. Tie sú im hybnou silou k novému skúmaniu a bádaniu, ktoré ich môže priviesť k PJK. Napokon majú príležitosť do života uviesť rozhodnutia a kroky, ktoré prichádzajú z duchovného sveta, od PJK. To môže viesť k ich spáse a životu večnému. Teda poctivé vykonávanie svojej práce, nie je bez odozvy u PJK.
2/. Tí čo svoj život celkom a úplne odovzdali svetskému spôsobu, či už vládnutiu, užívaniu si, svojvôle. Tým je Boh a Boží zámer úplne zastretí a ešte keď hľadajú odpovede na životné deje na nesprávnej adrese, výsledok je hrozný. Tak im Pán zahmlí ich myslenie a konanie, že to vedie k vraždám nevinných a nakoniec rovnými nohami do večného zatratenia - pekla /viď Rm.1:18-32/.
3/. Aj tí, čo majú poznanie večnej existencie Stvoriteľa, ale idú cestou, vlastnej duchovnej pýchy, liberalizmu, znehodnocovaniu, alebo nedostatočnému, nevyrovnanému prístupu k Božiemu slovu môžu tak poblúdiť, že nakoniec skončia medzi tými, ktorí PJK ukrižovali. A ani z toho neučinili pokánie, neobrátili sa. Ich zatratenie je ešte hrozivejšie ako tých, o ktorých uvažujeme v 2.bode. Pretože platí: "ten však, čo nepoznal a spáchal, čo je trestuhodné, bude menej bitý. Lebo od každého, komu bolo mnoho dané, bude sa mnoho pohľadávať; a komu mnoho zverili, od toho budú viac žiadať" (Lk.12:28).
Na základe tohto poučenia, ktoré vyplýva z vyššie uvedeného Božieho slova je veľmi užitočné si položiť otázku: "Kde kráčame my? Kde kráčam ja, osobne?
A/. Buďme Pánu povďační za to, že tých, ktorí poctivo myslia a konajú svoje povolanie, alebo prácu dostanú možnosť poznať PJK. Výsledok sa dostaví podľa toho, ako budú na milosť a lásku reagovať. Usmernia svoje myslenie a konanie podľa Písma svätého, z ktorého môžu naberať nevyčerpateľnú múdrosť, silu a dospieť v dokonalosť, podľa Božích predstáv a zámerov, alebo... Nechceme strašiť, ale pravdou je aj to, že pri odmietavom postoji a neposlušnosti Božiemu slovu aj - peklo, či večné odlúčenie od Boha.
B/. Denne sa modlime k nášmu Pánu, aby sme malo zbor, spoločenstvo duchovné zdravé a vyrovnané, v ktorom nájdeme prístup k celému Písmu svätému od 1.kn.Mj.1:1 až do poslednej, t.j. Zj.22:21. Spoločenstvo kde vládne láska a pravda, milosť a posilnenie. Zbor, ktorý vie sláviť Vianoce i Veľkú noc, ale aj druhom príchode a vytrhnutí PJK. Modliť a prosiť Pána za to, aby sme každý ako jednotlivec boli tými a takými učeníkmi Božími, ktorí sa pripravujú na tvorivé naplnenie vôle Božej pri Jeho 1.000-ročnom kraľovaní ešte tu na zemi a raz vo večnosti. Amen.

„To najlepšie ešte len príde!" (Corrie ten Boom).

Reakcie radi prijmeme, píšte na: "Kontakty".